Byť riaditeľom školy nie je ľahké. Zvlášť riaditeľom zlej školy. Za istých podmienok však existuje cesta von. Dôležité je pritom uvedomovať si svoje miesto, svoje poslanie, svoju moc…
Vo svete rebríčkovania, testovania a „hier“ na „happy školy“, je nepríjemné sa dívať do očí osudu mnohých škôl, ktorý tkvie v ich problematickej geografickej polohe, ktorej bremená sú dané skôr, než ktorýkoľvek učiteľ otvorí ústa. Hoci je to situácia, ako keď vás niekto postaví kilometer od štartovacej čiary a meria čas, za ktorý v porovnaní s inými prebehnete 100 metrov, ale pozitívne je, že aj v takýchto školách sa nájdu riaditelia a učitelia, ktorí sa nad touto nezmyselnou hrou iba pousmejú a naďalej si „hľadia“ svoju cestu k žiakovi a jeho vzdelaniu…
Škoda, že som toto video nenašiel skôr, venoval by som ho ku Dňu učiteľov ako povzbudenie tým, ktorí sa denno-denne trápia v „školách, ktoré nie sú školami“. Z myšlienok v ňom sa síce nedá nakŕmiť peňaženka ani žalúdok, ale zmysel kantorstva a riaditeľovania určite áno.
Príjemné pozeranie! (dajú sa dať české titulky)
