Spomínate si na to, ako ste sa učili plávať?  Pamätáte si ten pocit, keď ste mali celé telo ponorené do vody a niekto sa vám snažil vysvetliť, čo máte robiť rukami a nohami, aby ste sa neutopili? Tak ako sme sa my, či naše deti, učili plávať vo vode, do našich životov vstúpilo aj „nové prostredie“ – to virtuálne – internetové. Aby sme v ňom prežili, musíme v ňom vedieť „plávať“.

Medzinárodný Deň bezpečnejšieho internetu nám každý rok pripomína aké je dôležité poznať online prostredie, v ktorom sa denne pohybujeme a dostatočne sa v ňom samostatne, či spoločne chrániť. Pripravili sme preto pre vás a vašich žiakov tri aktivity, ktoré si s nimi môžete vyskúšať a diskutovať o online prostredí. Aktivity prispôsobte veku žiakov a ak vám povedia niečo, čomu nerozumiete, nechajte ich to vysvetliť, určite vás „dajú do obrazu“. Tí, ktorí máte naše nástenky o sociálnych sieťach, môžete ich smelo na aktivity využiť.

Čo o mne vedia ľudia

Aktivita začína tým, že deti dáme do polkruhu alebo do tvaru O,U…, rozdelíme do dvojíc podľa ich voľby a ukážeme im časť pripraveného obrázka.

Zdroj: https://justsomething.co/wp-content/uploads/2013/11/photos-before-epic-fails-8.jpg

Požiadame ich, aby si najprv

1. pomysleli pocit, ktorý v nich obrázok vyvoláva
2. zdôverili sa s pocitom svojej „dvojici“
3. napísali si tento pocit na samolepiaci papierik a pripevnili na telo (napr. som znechutený, nepáči sa mi to a pod.)
4. napísali tento pocit na papier a odovzdali do stredu kruhu (štvorca, polkruhu…)

Odkryjeme zvyšnú časť obrázka a vyzveme deti, aby „prehodnotili“ svoj pôvodný pocit a zamysleli sa nad tým, čo to vyvoláva v nich teraz. Potom požiadame jednotlivé deti, aby zreprodukovali pôvodný pocit svojho kamaráta. Dbajte na to, aby deti neopravovali kamarátov, že už majú iný pocit, musia ich nechať povedať ten pôvodný. Potom dáme deti opäť do rovnakých dvojíc, aby si medzi sebou zdieľali nové pocity a tiež budú mať možnosť si buď ponechať nalepený pôvodný pocit alebo si ho dať dolu z tela.

Zdroj: https://justsomething.co/wp-content/uploads/2013/11/photos-before-epic-fails-8.jpg

Potom deti zvoláme do kruhu a pýtame sa ich na to aký mali pocit, keď sa zmenilo ich vnímanie obrázku. Opýtame sa ich, či bolo ťažké pre ne zmeniť pohľad na vec. Potom sa detí opýtame aké mali pocity, keď ich dvojica povedala „starý“ pocit, ktorý už nemali. Ak máme čas, opýtame sa ich aj ako vnímali možnosť dať zo seba dole nálepku so starým pocitom, sledujeme do akej miery je pre deti „príjemné“ mať možnosť zmeniť svoj postoj alebo pohľad. Posledná otázka bude smerovať k papierikom, ktoré sú na zemi, kde sú pôvodné staré pocity a dáme medzi ne už celý odkrytý obrázok. S papierikmi deti už nemôžu nič spraviť, musia akceptovať, že pri odhalenom obrázku majú napísané „staré“ pocity. Pýtame sa ich ako vnímajú túto nemožnosť s tým nič urobiť.

Deti by mali pochopiť, že tieto 4 úlohy symbolizovali to akú mám možnosť (MOC) meniť svoje pocity a ako to dokážem vtedy, ak som sám so sebou, s kamarátom, v skupine a verejne na internete. Papieriky v strede kruhu symbolizujú to, že ak na internet niečo dám, už to tam zostane v podobe ako som to tam dal a strácam možnosť s tým niečo robiť. Ako nadstavbová úloha do diskusie môže byť, že čo sa ďalej s mojim pocitom na papieriku môže diať, resp. čo s tým môžu urobiť iní. (zosmiešnenie, zdieľanie, stiahnutie si do svojho zariadenia atď). Deti by v tejto fáze mali pochopiť, že za istých okolností môžu úplne stratiť nad svojim „papierikom“ kontrolu a vplyv…

Náhodná nenáhoda

Pustite deťom niekoľko krátkych virálnych videí a požiadajte ich, aby sa zamysleli nad tým ako vymyslieť „recept“ na to, aby dokázali jednoducho zistiť, či je video natočené náhodne alebo je „hrané“, či človek na videu má skutočnú schopnosť niečo urobiť opakovane alebo či je zaznamenaný len úspešný pokus… Inštruujte deti, aby vymysleli v skupinkách 5-8 indikátorov skutočného nefalšovaného videa.

Diskutujte potom o videách a dôvodoch prečo ľudia vytvárajú šokujúce videá, videá s pripraveným scenárom, ktoré vyzerajú ako náhoda a pod. Skúste sa ich aj opýtať, či niektoré videá alebo scenáre skúšali napodobniť a ako to dopadlo.

Blikajúca kontrolka

Cieľom tejto aktivity je s deťmi diskutovať o situáciach, za akých podmienok sa cítime v komunikácii s internetovými priateľmi dobre a čo nám prekáža. V prvej fáze deti rozdelíme do malých skupín (dvojice-štvorice) a požiadame ich, aby medzi sebou vytvorili zoznam 5 činností, ktoré ich v komunikácii s priateľmi na sieti tešia a 5 situácii, ktoré ich pri četovaní obťažujú.

Potom zozbierame ich nápady a inštruujeme deti, aby sa rozptýlili do priestoru. Začneme čítať jednotlivé situácie, ktoré popísali a deti majú na ne reagovať tým, že začnú napodobňovať pocit radosti alebo blikajúcu kontrolku. Podľa intenzity a prežívania detí si môžete všimnúť, ktoré zo situácii ich zasahujú viac a ktoré menej.

Potom spoločne spoločne diskutujeme o pocitoch, rôznorodosti názorov na situácie a snažíme sa spoločne z toho vytvoriť desatoro „dobrého priateľstva na internete“, kde popíšeme 10 pozitívnych indikátorov a 10 negatívnych indikátorov. Diskutovať s deťmi môžeme potom o tom ako reagovať, ak je tých negatív viac ako pozitív.