Centrum znalostí o šikanovaní a kyberšikane

„Ak chceme efektívne riešiť šikanovanie, musíme chcieť porozumieť jeho účastníkom“

„Prevencia šikanovania = budovanie porozumenia“

Rovesníckym násilím označujeme akékoľvek násilie medzi deťmi. Význam slova „násilie“ má však naprieč rezortmi, ktoré sa zaoberajú konfliktmi medzi deťmi, rôzne konotácie a váhu. Napríklad na účely trestného stíhania sa môže za násilie považovať až mimoriadne závažné konanie oproti vnímaniu pomáhajúcich pracovníkov či pedagógov, ktorí za násilie považujú aj bežné konflikty medzi deťmi. V praxi sa často objavuje zaujímavý fenomén. Riešitelia podozrenia na šikanovanie venujú až príliš veľkú pozornosť na potvrdenie alebo vyvrátenie hypotézy, že daný incident bol šikanovaním. Pritom akékoľvek násilie je problematické. Dokonca aj dohodnuté bitky alebo vyrovnané zápasenie medzi deťmi môže vzbudzovať verejné pohoršenie alebo strach. A práve tento dôvod môže byť určujúci, ak škola rieši aj takéto incidenty. Ak by sme mali určiť jasnú a zreteľnú hranicu medzi násilím a „nenásilím“, bola by to možnosť obete vystúpiť z konfliktu. Táto možnosť sa však nesmie posudzovať z pozície pozorovateľa a iniciátora násilia, ale z pozície obete. Pretože pozorovateľovi pri posudzovaní situácie nemusia byť známe alebo viditeľné dôvody paralýzy obete. A vtedy môže pôsobiť, že je v situácii dobrovoľne.

Pri posudzovaní podozrenia na šikanovanie sa neriadime iba samotným prejavom, ale aj kontextom. Pretože ten nám napovedá, ktorým smerom je orientované konanie dieťaťa. Situácia, keď dieťa pozýva ostatné deti na svoju oslavu, môže poslúžiť ako dobrý príklad. Je prirodzené, že sa na oslavu nedostanú všetky deti. Rozdiel je však s akým zdôvodnením a s akým cieľom (úmyslom). Ak je úmysel dieťaťa mať na oslave deti, s ktorými si rozumie, prípadne tým sleduje nejaké vlastné využitie, je to v poriadku. Ak situáciu využíva na to, aby dalo niektorému z detí pocítiť, že nie je dosť dobré, aby sa oslavy zúčastnilo, už je to konanie orientované na obeť. Pretože cieľom už nie je len nepozvanie, ale aj vyvolanie pocitu odmietnutia. Problémom aplikačnej praxe a hraniciam šikanovania sa venujeme detailnejšie v blogovom príspevku.

Každý incident a séria incidentov má viacero rovín resp. vrstiev. Vrstvy môžeme vnímať ako spektrum dôsledkov a zistení, ktoré z prípadu vyplynuli. Toto uvedomenie je veľmi dôležité pri vnímaní celého prípadu, pretože jednotlivé vrstvy určujú následné opatrenia, ktoré vykonáme. Ak sa pozeráme na prípady v len rámci normatívnej vrstvy (čo sa často deje), klasifikujeme to zväčša ako porušenie školského poriadku v rámci školy a v závažných prípadoch ako trestný čin v rámci protispoločenského konania. Lenže prípady majú ďaleko viac vrstiev, na ktoré treba zareagovať. V rovine obete zisťujeme aký má situácia na obeť masívny emocionálny vplyv. Na základe zistení a dôsledkov je pre obeť potrebné pripraviť sériu opatrení, ktoré ju po incidente dokážu vrátiť v najvyššej možnej miere do bežného života. Ďalšími vrstvami prípadov sú rovina iniciátora, rovina účastníkov, spoločenská rovina, normatívna rovina a rovina prostredia. Vzhľadom na komplexnosť témy, jednotlivým rovinám prípadov sme venovali samostatný blogový príspevok.