Prevencia šikanovania začína v detskej izbe. Väčšina rodičov ani nevie, že ju robí, ale úzko súvisí s výchovou. Celé fungovanie rodiny, štýl komunikácie medzi členmi, reakcie na stres, oponentov, neúspech a vnímanie vlastnej hodnoty u rodičov dieťa vníma a zväčša aj kopíruje. Pozitívne fungovanie rodiny môže zohrať silnú úlohu v prevencii. Mohli by sme ďalej pokračovať o úlohách rodiny, ale tie väčšina rodičov intuitívne pozná. Problém nastáva, keď sa objaví situácia, ak je dieťaťu v rovesníckych skupinách ubližované. Alebo ak dieťa ubližuje iným. Práve vtedy dieťa potrebuje podporu a pozornosť.
Prevenciou môžeme predchádzať tomu, aby sa nejaká situácia stala a tým ju nemusíme neskôr riešiť. Ale preventívne vieme pôsobiť, aj keď už riziko hrozí, a keď sa situácia vyskytla. Môžeme vtedy napríklad zabrániť prehlbovaniu problému. Alebo sa poučíme zo situácie a zabránime tým opakovaniu situácie.
Čo môžeme dosiahnuť prevenciou
Ochrana a odolnosť
Aby mala naša ochrana dieťaťa preventívny význam, nesmieme zabudnúť dieťa zapájať do procesu ochrany. Naším cieľom je nielen zmierniť situáciu, ktorá sa udiala, ale v čo najvyššej možnej miere dosiahnuť, aby sa neopakovala. Preto by mala byť naša ochrana primeraná a nie absolútna. Potrebujeme dieťa ochrániť, ale tak, aby sme u neho neznižovali jeho odolnosť. Práve odolnosť je pre dieťa „nárazníkovou“ zónou, ktorá stlmí vplyv negatívnej situácie na dieťa. Ak dieťa v jeho konfliktoch podporíme a budeme stáť pri ňom, túto odolnosť budujeme. Ak štítom dieťaťa len bude naša ochranná ruka, dieťa zostane bez štítu vždy, keď sa vzdialime.
Rovnováha ochrany a odolnosti
Neberme deťom, čo mu zobrali iní
Šikanovanie sprevádza strata kontroly nad situáciou. Viac o šikanovaní sa môžete dozvedieť v našom Centre znalostí. Ten, kto je nepríjemný voči dieťaťu, ho núti akceptovať ponižujúcu pozíciu. Ak dieťa príde a zdôverí sa, že ho niekto k niečomu núti, vysmieva sa mu alebo ho ponižuje, rodič by mal reagovať s rozvahou. Niekedy žiaľ rodičia urobia presne to, čo dieťaťu urobil iniciátor. Vezme situáciu do vlastných rúk a opäť dieťaťu vezme kontrolu nad situáciou. Rodič pomôže dieťaťu viac, ak ho upokojí a opýta sa ho, čo by mu v danej situácii pomohlo. A na jednotlivých krokoch sa dohodne s dieťaťom.
Úlohy rodiny pri konfliktoch
Desatoro pomoci dieťaťu
1. Prejaviť záujem a empatiu
2. Vytvárať pocit bezpečia, dôvery, zachovať mlčanlivosť
3. Nenálepkovať dieťa a bezpodmienečne ho prijať
4. Viera v potenciál dieťaťa, zamerať sa na pozitívne vlastnosti
5. Podnecovať k hľadaniu vlastných zdrojov a vlastnej mobilizácie
6. Byť autentický, pravdivý, kongruentný
7. Dávať dieťaťu realistický obraz
8. Rešpektovať osobné tempo dieťaťa, sprevádzať procesom zmeny
9. Pomáhať dieťaťu rozpoznať a spracovať pocity
10. Spoločne s dieťaťom identifikovať jeho potreby
Rozhovor s dieťaťom môžem urobiť prijateľnejší
Rozhovor s dieťaťom
Pomôcť môžu maličkosti
Ak chceme, aby sa naše dieťa nestalo iniciátorom násilia, či šikanovania, pomôcť môže vylúčenie komunikačných zlozvykov. Pohŕdavé vyjadrovanie sa o druhých ľuďoch, obviňovanie druhých za vlastné neúspechy, posudzovanie životov druhých, schvaľovanie deštruktívnych riešení konfliktov, pomstychtivé správanie, či pohŕdanie inakosťou. ak chceme, aby sa naše dieťa nestalo obeťou šikanovania, posilňujme jeho pozitívny sebaobraz, nechajme ho prevziať primeranú zodpovednosť za svoj život, povzbudzujme ho v jeho riešeniach, dovoľme mu robiť chyby, majme primerané nároky a ukazujme mu ako sa dá čeliť ťažším životným situáciám. Odolnosť dieťaťa sa posilňuje aj tým, že ju vidí u svojich rodičov.
Autor: Peter Lengyel
