Prerušenie klasického vyučovania deti odstrihlo od dennej dochádzky do školy. Mnohí žiaci sa tešia, že ostávajú doma a nemusia do školy, niektoré deti však zostali v nútenej izolácii so svojim agresívnym rodičom, či inou osobou, ktorá ich môže ohrozovať. Obrannú tvár, ktorú majú deti zažívajúce násilie, má učiteľ často problém identifikovať v osobnom kontakte. Cez webkameru, či výmene úloh pred školou, je to ešte ťažšie. Pozorný učiteľ môže v takej situácii pomôcť, dokonca predísť tragédii.

Aké deti sú ohrozené ?

Neexistuje jasný profil dieťaťa, ktoré môže byť ohrozené násilím počas prerušenia vyučovania, pri niektorých deťoch sa však oplatí byť pozornejší. Rizikovou skupinou sú napríklad deti, o ktorých vieme, že majú rodiča, ktorý holduje alkoholu, prípadne je podozrenie že zneužíva omamné látky. V týchto rodinách môže riziko spočívať v tom, že rodič má obmedzený prístup k „dávke“, menej možností „ventilovať sa“ a jeho objektom sa stávajú často práve deti, nakoľko sa v týchto dňoch oveľa viac zdržiavajú doma. Výraznejšie to môže byť ešte v momente, ak rodič prišiel o prácu, prípadne je konfrontovaný s novými stresovými situáciami.

Nároční rodičia

Pozorný by mal byť aj učiteľ, ak vie, že rodič jeho žiaka sa lieči napríklad na psychiatrii  a dieťa naznačuje, že má rodič obmedzený prístup k liekom alebo k lekárovi. Ďalšou skupinou, kde existuje určité riziko, sú deti, u ktorých sme badali už v škole príliš veľký strach z nárokov rodiča na dieťa. Rodičia detí majúci nereálne očakávania, môžu v týchto dňoch na dieťa neúmerne tlačiť ešte viac pri formulovaní očakávaní, ktoré má dieťa urobiť napríklad v čase, keď je obyčajne v škole. Títo rodičia tiež môžu na deti prenášať vlastný stres zo zmien vo vlastnej práci.

Šikanované deti

Ďalšou skupinou detí sú nám známe obete šikanovania, či kyberšikany. Pri nútenom prechode do virtuálneho vzdelávania môžu aj agresori ťažiaci z osobného kontaktu prechádzať do vyhrážok cez IKT. Cez sociálne siete sa v súčasnosti premelie oveľa viac interakcií medzi rovesníkmi ako v čase riadnej prevádzky školy. Niektoré deti sa môžu stať ľahkou korisťou, najmä ak zostávajú doma samé.

Depresívni žiaci

Špecifickou skupinou detí, ktoré sú ohrozené, sú deti, ktoré mávajú depresívne prejavy, sebapoškodzujú sa, prípadne majú poruchy príjmu potravy. Pri týchto deťoch je vysoké riziko, že sa samé nebudú dať vedieť rady so svojim prežívaním. Zdieľaním strachu a „volania“ o pomoc sa navyše môžu stať ľahkou korisťou pre groomerov – ľudí, ktorí si  pod zámienkou pomoci a pochopenia vytvoria s dieťaťom dôverný vzťah a potom ho zneužijú. Častokrát prostredníctvom vydierania o intímnych veciach, s ktorými sa mu dieťa zdôverilo.

Samorasti

Rizikovou skupinou v oblasti násilia páchaného na deťoch sú aj takzvaní „samorasti„. Žiaci ignorujúci celkovo krízové vzdelávanie, potulujúci sa po vonku s rizikovými partiami, zneužívajúci alkohol a experimentujúci s omamnými látkami. Tí môžu byť obeťou násilia najmä v oblasti sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužitia, výroby detskej pornografie, v niektorých prípadoch aj obchodovania s ľuďmi.

Deti, ktoré sú doma milované, chodia do školy, aby sa učili. Tie, ktoré nie sú, prichádzajú do školy, aby boli milované.

Nicholas A. Ferroni

Čo môže deťom hroziť?

Počas stavu, keď žiaci nechodia riadne do školy a nachádzajú sa v rizikovom prostredí, môžeme riziká ohrozenia rozdeliť na tie, ktoré plynú z domáceho prostredia a tie, ktoré plynú z prostredia mimo rodiny. Ohrozenie zo strany blízkych spočíva najmä v :

  • Psychickom násilí – obviňovaní, vydieraní, vyhrážaní sa, nútení. Agresor môže dávať deťom za vinu situáciu, označovať ich za dôvod prečo nemôžu normálne fungovať, že kvôli nim musia rodičia meniť pracovné stereotypy, že kvôli nim má rodič problém v práci…
  • Fyzickom násilí – bití, udieraní, sácaní. Agresor si môže ventilovať nahromadenú agresivitu plynúcu z nútenej izolácie, nemožnosti vybíjať energiu, z dôvodu abstinečných príznakov, z dôvodu potreby kontroly nad členmi domácnosti…
  • Sexuálnom násilí – zneužívaní, ponižovaní so sexuálnou tematikou, nútení k sledovaniu pornografie, vystavovaní pohoršujúcim materiálom. Sexuálni násilníci z blízkej alebo širšej rodiny môžu dieťa nabádať k sexuálnym aktivitám počas neprítomnosti druhého rodiča, vystavovať provokáciám v sexuálnej oblasti. Mnohí sexuálni agresori môžu deti zneužívať na donútenie partnera k sexu, prípadne dieťa zneužiť ako náhradu neuspokojenia zo strany partnera.
Riziká mimo rodiny

Najväčšie riziká aktuálne hrozia v kyberpriestore sociálnych sietí a médií, kde tráva deti v súčasnosti oveľa viac času. Mnohé deti sa rizikovo správajú na internete, niektoré nevedia korigovať svoj čas a vo zvýšenej miere vyhľadávajú isté „dobrodružstvo“. V oblasti kyberšikany môže dochádzať k nenávistným prejavom (hejtovaniu), ohováraniu, špehovaniu, prenasledovaniu (stalkingu), šíreniu HOAXov. Riziko spočíva aj v sexuálnej oblasti. Koketovanie cez sociálne siete, zasielanie fotografií obnažených častí alebo v spodnom prádle môžu využiť už spomínaní groomeri na vydieranie, zneužitie, ale aj rovesníci na kyberšikanu.

🔔 Detský hlas sa k vám dostane iba ak mu to dovolíte…😞 Obzvlášť v čase obmedzení a domácich karantén stúpa počet detí, na ktorých je páchané násilie. 👀 Majte preto oči na stopkách aj teraz. Sledujte pozorne, čo sa okolo vás deje a neprehliadajte varovné signály 🙏##TýkaSaMaTo, #Zvoncek, #NenechajmeDetskyHlasZaniknut, #Deti, #Rodina, #Laska, #Stastie, #SpolocnyCasSRodinou, #SpolocneChvile, #NKS, #NarodneKoordinacneStredisko, #MajmeOciNaStopkach

Gepostet von Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch am Mittwoch, 15. April 2020

Čo môže urobiť pedagóg ?

Nie je jednoduché univerzálne predložiť spôsob, ktorým má učiteľ reagovať. Ak mu však niečo nesedí, je vhodné si svoje tušenie ešte nejako overiť. Najjednoduchším spôsobom je deti sem-tam pred ukončením online vyučovania ubezpečiť, že ak by mali nejaký problém, ktorý by potrebovali riešiť individuálne, môžu vás kontaktovať. Už možno podľa reakcií učiteľ zistí kto možno niečo také zamýšľa. Ak má učiteľ tušenie, že nejaké dieťa by mohlo mať problém, môže ho vyzvať na súkromný rozhovor a požiadať dieťa, aby len odpovedalo áno-nie na otázky, ak nemôže odpovedať celými vetami. Prípadne, aby dávalo súhlas a nesúhlas vizuálne hlavou. Ďalším zo spôsobov je osloviť rodiča a opýtať sa na to ako z jeho pohľadu dieťa prosperuje, niekedy aj snaha rodiča isté veci zakryť môže naznačiť, že niečo nie je v poriadku. Zásadou je, že ak má pedagóg pocit, že „niečo nehrá“, mal by si svoje tušenie nejako overiť.

Keď už viete, že je zle

Ak viete, že je situácia v rodine zlá, neváhajte kontaktovať niekoho dieťaťu blízkeho, prípadne dieťa vylákať mimo domu, kde s ním môžete v pokoji telefonovať a zistiť viac. Ak na to nemáte prostriedky, ale podozrenie je veľké, môžete kontaktovať Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí, ktoré sídlia v každom okresnom a väčšom meste, obec alebo políciu. Pomôcť vám môže aj materiál, ktorý pri tejto príležitosti vydalo Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch

Ako s deťmi hovoriť ?

Hovoriť s deťmi o násilí je zložité. Zvlášť ak na to máte len telefón alebo počítač. Napriek tomu je pedagóg v krízovej situácii dieťaťa jeden z mála prvkov, ak nie jediný, ktorý môže zasiahnuť. Pomoc je však úspešná vtedy, ak je podaná včas, rýchlo a odborne. Pedagóg, ako odborník na prácu s deťmi, si musí byť vedomý, že po zdôverení sa dieťaťa nasleduje otázka: Ako naložiť s informáciou? Okrem morálnej povinnosti konať, v tomto prípade nastáva aj zákonná, ktorá ukladá každému oznámiť prípady, v ktorých dochádza k porušovaniu práv dieťaťa. Dobré tipy na to ako reagovať si môžete prečítať aj v článku Ako reagovať, keď sa Vám dieťa zdôverí o násilí ?

Linky pomoci

Ak si z akéhokoľvek dôvodu netrúfate dieťaťu pomôcť, prípadne neviete dieťa presvedčiť, aby s vami o možnom násilí komunikovalo, odporučte mu niektorú z liniek, kde mu môžu pomôcť vyškolení odborníci. Kontakty nájdete aj našom Učiteľskom adresári v sekcii Moje vzťahy so žiakmi.

Zdieľajte tento článok s kolegami