Zmeny v spoločnosti sa vždy odrazia v bežných medziľudských vzťahoch. Čím prichádzajú zmeny rýchlejšie, tým sa správanie ľudí mení viditeľnejšie. Zvlášť, ak sú príčiny spoločenských zmien spojené so strachom a neistotou.  Takúto unikátnu, aj keď nechcenú, zmenu, ktorá zasiahla úplne všetkých, priniesla situácia s ochorením COVID-19. A tá zmenila aj tvár šikanovania medzi deťmi.

Základnými udalosťami a faktormi, ktoré sa zmenili zo dňa na deň, boli najmä:

  • presun detí z bezprostredného kontaktu do virtuálneho priestoru
  • rozdielne vysporiadanie sa so zmenami v každej domácnosti
  • neprirodzene prerušené kamarátstva
  • polarizácia spoločnosti v názore na chorobu a opatrenia prenesená sa do vzťahov detí
  • nové zákazy a príkazy rodičov a učiteľov
  • ostrakizmus detí vracajúcich sa zo zahraničia, prípadne deti, v ktorých okolí bol potvrdený vírus.
Groomerom sa zľahčil prístup k deťom

V marci sa časť spoločnosti, vrátane takmer všetkých žiakov, posadila za počítače a bola nútená využívať výlučne virtuálne komunikačné kanály. To so sebou prinieslo nedorozumenia, skratkovitú, často nejasnú komunikáciu, občas absenciu gest, mimiky. Naopak sa zrazu ľudia cez webkamery dostali do domovov ľudí, ku ktorým by inak nemali prístup.  Čas virtuálneho vzdelávania u niektorých detí zotrel prirodzený rešpekt k svojmu online súkromiu, pretože sa online chat stal ich prirodzeným prostriedkom komunikácie. Tento fenomén začali využívať napríklad groomeri, poľujúci na deti v online priestore s cieľom zneužitia.

Rodičia poľavili v opatrnosti

Zaujímavosťou je, že miesto priamoúmerného záujmu rodičov o vlastné dieťa v online priestore – čo robí, s kým volá, s kým sa rozpráva, čo posiela, prišiel opačný efekt, že rodičia akceptovali, že dieťa musí byť na internete viac, má viac úloh, musí komunikovať s viacerými učiteľmi, žiakmi a zaujímali sa oveľa menej čo ich dieťa robí v online priestore. Týmto prístupom dostala kyberšikana viac podmienok pre rast. Polícia sa zaoberala aj prípadom, kedy samotný učiteľ jednej základnej školy nezvládol online vzdelávanie, keď videl svoje žiačky v pyžamách a v iných situáciách, než bežne v škole. Začal meniť svoju komunikáciu skôr smerom k uspokojeniu sexuálnych potrieb ako k vzdelávaniu. (Pozn. autora – Keďže išlo o žiačky 9.ročníka nad 15 rokov, polícia konanie zastavila a učiteľ si hľadá prácu s čistým registrom v inej škole…)

Rodičia ovplyvňujú kamarátstva oveľa viac

Zmeny v prejavoch šikanovania vplyvom aktuálnej situácie nezasiahli len online priestor, ale po návrate žiakov do škôl prešil aj do bezprostredných vzťahov. Významnú rolu tu zohrali rodičia svojimi reakciami na riziko ochorenia. Niektorí svoje deti úplne odstrihli od kamarátov, prípadne začali budovať tzv. bezpečné komunity. Naopak iní rodičia zľahčujúci situáciu prenášajú na svoje deti hnev z opatrení a pravidiel, rebelujú a do rebélie stavajú aj svoje deti. Dôvodom vylúčenia z rovesníckej skupiny tak už nie sú len názorové nezhody alebo správanie sa dieťaťa, ale aj nosenie/nenosenie rúška, nedávny pobyt v zahraničí, výskyt ochorenia v rodine, kašeľ, nádcha, atď.  Špeciálne ohrozenou skupinou v rámci šikanovania sa stali zdravotne znevýhodnení žiaci, ktorí sú často odstrkovaní so slovami „aby sme ťa náhodou nenakazili“, „vyzeráš ako múmia, nemôžeš byť s nami“, „mamička ťa nikam nechce púšťať, našli sme si iných kamarátov“… a pod.

Chýba ventil

Potrebné je tiež povedať, že obmedzené možnosti pohybu, športu a ventilu detí, ale aj ich rodičov spôsobili, že niektoré typy agresorov boli dlhší čas pod tlakom a je predpoklad, že budú svoje napätie ventilovať vo vzťahoch. A tiež je veľa obetí napr. domáceho násilia, ktoré budú práve v týchto dňoch pomaly o svojich negatívnych zážitkoch viac hovoriť. Učiteľom a školám vplyvom týchto všetkých súvislostí vzniká pri práci s deťmi nepríjemná situácia, kedy popri všetkých zmenách mimoriadneho stavu vo vzdelávaní musia riešiť ešte aj vzťahy žiakov, zmenené nálady a diametrálne rozdielne názory rodičov.  Ale ako už nedávno bolo napísané v Dobrej škole – „Najprv musíme vyriešiť Maslowa, až potom Blooma.“

Možné aktivity prevencie šikany

Situácie, ktorých hnacím motorom je strach a napätie, môžu byť žiakmi a rodičmi vnímané ako prioritnejšie, než samotné vzdelávanie, či sekundárne požiadavky pedagógov a škôl. Aj preto sme sformulovali niekoľko praktických odporúčaní v súvislosti s prevenciou šikanovania, ktoré môžu v niektorých situáciách pomôcť. Potrebné je povedať, že nie sú všeliekom.  Niektorým učiteľom môžu pomôcť všetky, v niektorých situáciách pomôžu iba niektoré.

Monitorujte oveľa intenzívnejšie vzťahy v triede a rozprávajte sa so žiakmi, čo im v kolektíve „korona“ priniesla a odniesla.

Otvorte s deťmi tému o názorových rozdieloch, ktoré sú v danej situácií prítomné, no napriek tomu musia aj v tomto prípade nájsť akceptovateľné kompromisy, ktoré umožni koexistovať všetkým. Pomôže si rolovými hrami.

Pri individuálnych problémoch majte snahu nájsť aj individuálnu dohodu. Ak zaplátate individuálne problémy pravidlami pre všetkých, dostanete sa do situácie, kedy bude väčšina donútená akceptovať absurdné pravidlo, čo ešte viac znásobí chuť rebelovať. Príkladom môže byť iniciatíva z jednej školy, kde v snahe dosiahnuť, aby jedeného konkrétneho žiaka mohli postihovať za neskorý príchod do školy znemožnením vstupu na prvú hodinu, nakoniec pravidelne trestali žiakov prichádzajúcich od zmeškaných spojov, ktorí sa tiež kvôli pár minútam nedostali na celú prvú hodinu.

Vyvarujte sa hodnotiacim súdom, ktoré polarizujú žiakov a študentov. Majte na pamäti, že aj vaši kolegovia deťom o korone rozprávajú, nielen vy. Každý nekompromisný názor prispieva k ešte väčšej destabilizácii pravidiel. Tá zvyšuje riziko agresivity.

Pri dištančnom vzdelávaní v lokálnych ohniskách akceptujte rozdielny prístup žiakov k povinnostiam a nevytvárajte zbytočné napätie medzi žiakmi. Dištančné vzdelávanie z jarných mesiacov ukázalo, že represie, ktorými sa učitelia vyhrážali, sa nakoniec nenaplnili. U mnohých žiakov to vzbudilo potrebu porovnávania a následnej vzájomnej nenávisti.

Komunikujte so žiakmi častejšie o ich potrebách, o potrebách ich spolužiakov, rodičov, ale aj učiteľov. Skúste sa porozprávať o tom, kto je ich „koronahrdina“. Poukážte na pozitívne príbehy.

Hovorte so žiakmi viac o rizikách groomingu v rámci tohto obdobia. Skúste sa viac venovať téme znižovania rizikového správania sa na internete.

Sprostredkujte žiakom kontakty na linky pomoci. A skúste im dať kontakt aj na niekoho s dospelých v škole, kto by im mohol v prípade šikanovania pomôcť. Môžu to byť ochotní kolegovia, odborní zamestnanci, alebo výchovný poradca a ďalší.

Nie je isté kedy príde k stabilizácii vzťahov triedach, školách a normálnemu vzdelávaniu, ktoré nebudú prerušovať takto dynamické zmeny a opatrenia. Ak by sme však dnes zanedbali prevenciu šikanovania reflektujúcu nové poznanie o násilí počas koronakrízy, je možné, že ju bude v budúcnosti o to ťažšie podchytiť.