Centrum znalostí o šikanovaní
a kyberšikane

Podpora pracovníkov s deťmi

Tvorba centra znalostí je našou reakciou na dopyt pracovníkov s deťmi po informáciách o týchto témach meniaci sa v čase. Šikanovanie a kyberšikana sú dnes sprofanované pojmy. Často zatieňujú a zjednodušujú široké spektrum komunikačných a vzťahových ťažkostí, s ktorými sa deti v rovesníckych skupinách potýkajú. Preto sa na tomto mieste chceme venovať tomu, čo sa za týmito témami skrýva a postupne meniť zjednodušený pohľad na šikanovanie a kyberšikanu.

Nastavenie na prácu so šikanovaním

„Ak chceme efektívne riešiť šikanovanie, musíme chcieť porozumieť jeho účastníkom“

„Prevencia šikanovania = budovanie porozumenia“

Krátko o šikanovaní

Pojmom šikanovanie označujeme úmyselné a opakované konanie s cieľom násilne alebo pod určitou hrozbou prevziať kontrolu nad niekým s využitím psychologickej prevahy. Šikanovanie prebieha v čase a jednotlivé incidenty so sebou súvisia, prípadne na seba nadväzujú. Problém praxe však je, že táto definícia umožňuje hodnotiť šikanovanie zväčša len retrospektívne. Čiže až po dôkladnom prešetrení alebo pozorovaní série incidentov je možné „vyhlásiť“, že nejde o jednorazový incident, ale o dejovú líniu. Sú prípady, ktoré sú zreteľnejšie, ale veľa prípadov nám umožňuje sa na ne pozrieť z nadhľadu až po čase.

Znaky šikanovania

Ako šikanovanie vyzerá

Prejavy šikanovania

Pod pojmom šikanovanie si môžeme predstaviť rôzne prejavy. Najčastejšie prejavy sú posmievanie, ponižovanie, vyčleňovanie, vydieranie, prenasledovanie a vytváranie negatívneho obrazu o niekom. Ak sa nad týmito prejavmi a pojmami hlbšie zamyslíme, môžeme vnímať ich pokračujúcu, resp. opakujúcu tendenciu, čo nám len potvrdzuje, že ide o sériu incidentov. V literatúre a teórii sa môžeme stretnúť aj s formami šikanovania. Formy nám ukazujú ako jednotlivé prejavy vyzerajú navonok. Ako príklad si môžeme vziať vysmievanie. V priamej forme nevhodne komentuje iniciátor zovňajšok, v nepriamej forme nabáda ostatných, aby si na obeti nedokonalosti všímali, prípadne ju pred inými k niečomu prirovnáva. V bezprostrednej forme sa to môže diať v triede, v kybernetickej forme v triednej skupine na sociálnej sieti.

Kyberšikana

Pri kyberšikane princípy zostávajú rovnaké ako pri bezprostrednom šikanovaní. Mení sa však prostredie, nástroje, spôsob prevahy a tiež kontrola, ktorú iniciátor nad situáciou má. Sociálne siete a multimediálne nástroje umožňujú, aby iniciátor atakoval obeť bez použitia vlastnej sily. Jeho prevaha v kyberpriestore spočíva najmä v publiku a v obmedzenej možnosti sa brániť. Paradoxom pri vytváraní posmešného obsahu na sociálnych sieťach je, že ak sa obeť bráni v diskusii pod obsahom, algoritmy túto aktivitu vyhodnocujú ako záujem o tému. A tým sa v niektorých aplikáciách posmešný obsah dlhšie uchováva a zobrazuje.

Pri kyberšikanovaní sa deje ešte jeden nepríjemný fenomén. Zobrazovaný obsah si ktokoľvek môže stiahnuť, uchovať a zverejnením stráca aj samotný autor posmešného obsahu kontrolu nad príspevkom, fotografiou alebo videom.

Prejavy kyberšikanovania

Šikanovanie je spôsob

O šikanovaní hovoríme veľakrát ako o skutku. Šikanovanie je však spôsob. Dalo by sa povedať, že je to závažnejší spôsob (rovesníckeho) násilia. Určitý súhrn praktík, ktoré využíva iniciátor na dosiahnutie svojich cieľov. Medzi tieto ciele môžu patriť napríklad udržanie kontroly nad situáciou, potreba zmocniť sa niečoho, odvrátenie pocitu ohrozenia svojej pozície, demonštrácia sily, zábava na úkor druhého, odklon pozornosti od seba alebo naopak, udržanie pozornosti na seba. Ak sa pozornejšie pozrieme na tieto ciele, nie sú samé o sebe negatívne. Negatívny je práve deštruktívny spôsob, ktorým iniciátor násilne vtiahne do situácie druhého človeka. Tento pohľad nám môže pomôcť aj pri práci s iniciátorom násilia, kde nespochybňujeme jeho ciele, ktoré sú často sebaobrannou reakciou, ale jeho deštruktívny spôsob dosahovania cieľov.

Vzťah rovesníckeho násilia a šikany

Rovesníckym násilím označujeme akékoľvek násilie medzi deťmi. Význam slova „násilie“ má však naprieč rezortmi, ktoré sa zaoberajú konfliktmi medzi deťmi, rôzne konotácie a váhu. Napríklad na účely trestného stíhania sa môže za násilie považovať až mimoriadne závažné konanie oproti vnímaniu pomáhajúcich pracovníkov či pedagógov, ktorí za násilie považujú aj bežné konflikty medzi deťmi. V praxi sa často objavuje zaujímavý fenomén. Riešitelia podozrenia na šikanovanie venujú až príliš veľkú pozornosť na potvrdenie alebo vyvrátenie hypotézy, že daný incident bol šikanovaním. Pritom akékoľvek násilie je problematické. Dokonca aj dohodnuté bitky alebo vyrovnané zápasenie medzi deťmi môže vzbudzovať verejné pohoršenie alebo strach. A práve tento dôvod môže byť určujúci, ak škola rieši aj takéto incidenty. Ak by sme mali určiť jasnú a zreteľnú hranicu medzi násilím a „nenásilím“, bola by to možnosť obete vystúpiť z konfliktu. Táto možnosť sa však nesmie posudzovať z pozície pozorovateľa a iniciátora násilia, ale z pozície obete. Pretože pozorovateľovi pri posudzovaní situácie nemusia byť známe alebo viditeľné dôvody paralýzy obete. A vtedy môže pôsobiť, že je v situácii dobrovoľne.

Druhy rovesníckeho násilia

rovesnicke nasilie rozdelenie

Hranice násilia

Kontext je kľúčový faktor

posudzovanie kontextu šikanovania

Posudzovanie šikanovania

Motívy sú dôležité

Pri posudzovaní podozrenia na šikanovanie sa neriadime iba samotným prejavom, ale aj kontextom. Pretože ten nám napovedá, ktorým smerom je orientované konanie dieťaťa. Situácia, keď dieťa pozýva ostatné deti na svoju oslavu môže poslúžiť ako dobrý príklad. Je prirodzené, že sa na oslavu nedostanú všetky deti. Rozdiel je však s akým zdôvodnením a s akým cieľom (úmyslom). Ak je úmysel dieťaťa mať na oslave deti, s ktorými si rozumie, prípadne tým sleduje nejaké vlastné využitie, je to v poriadku. Ak situáciu využíva na to, aby dalo niektorému z detí pocítiť, že nie je dosť dobré, aby sa oslavy zúčastnilo, už je to konanie orientované na obeť. Pretože cieľom už nie je len nepozvanie, ale aj vyvolanie pocitu odmietnutia. Aplikačná prax sa potýka prirodzene s kombináciou, keď dieťa podozrivé z využívania šikanovania deklaruje vlastné „čisté“ úmysly, ale výsledkom je odmietnutie s „trpkou príchuťou“. Reakciou dospelých v tomto smere nemusí byť vždy hľadanie fragmentov pravdy, ale skôr vzájomné scitlivovanie detí, ktoré pozývajú, a ktoré sa nedostanú na oslavu. Aby sa pozývajúce dieťa naučilo odkomunikovať situáciu rešpektujúco voči nepozvaným a naopak, aby sa nepozvané deti apriori necítili odmietnuté. Z toho, okrem iného, vyplýva, že našim cieľom v podobných prípadoch má byť najmä citlivé vnímanie motívov detí a následné pozorovanie ďalších prejavov. Tie nám časom lepšie napovedia, či ide o správanie smerujúce k šikanovaniu alebo len ide o slabú zručnosť detí odkomunikovať jednotlivé situácie.

Blogové príspevky k téme šikanovania a kyberšikany