Deň bezpečnejšieho internetu je príležitosťou zamyslieť sa nad životom detí, ale aj nás dospelých, na sociálnych sieťach a v online priestore všeobecne. Aj „naše“ školské deti trávia časť svojho dňa vo virtuálnom priestore a to, čo tam zažívajú, ovplyvňuje nielen ich správanie, postoje, motiváciu, ale aj vzdelávanie.
Pri príležitosti tohto medzinárodného dňa sme sa rozhodli voľne sformulovať 5 odporúčaní pre pedagógov, ktorými môžu s deťmi otvoriť témy života v online priestore a „nastaviť“ sa na vlnu, po ktorej sa vezú ich žiaci.
1. Vnímaj priestor inak
Ľudia narodení mimo digitálnej doby majú tendenciu deťom oddeľovať virtuálny priestor od reality. Na prvý pohľad je to správne, avšak tú ostrú hranicu, ktorú vnímajú dospelí, dnešné deti takmer nevidia. Čo sa stalo pri ceste zo školy, môže byť pre deti rovnako intenzívne, ako to, čo sa udialo „četovacej“ skupine. A tak to aj deti prežívajú. Tak ako vy doma hovoríte, čo bolo v práci, v autobuse, v divadle, či v obchodnom centre, deti hovoria, čo bola na Snapchate, WhatsAppe, či Tik-toku…
2. Zaujímaj sa o online svet
Prelomiť záujem o sociálne siete, keď im človek nerozumie a nevidí na nich nič zaujímavé, môže byť ťažké. Týmto prístupom sa však roztvárajú nožnice v porozumení medzi generáciami. Pritom vždy platilo, že ak chceme niekoho vzdelávať, musíme si vzájomne dôverovať a rozumieť. Ak si nerozumieme, ťažko si navzájom uveríme. Ani to učivo… Jednou z ciest ako sa dostať do obrazu, je pýtať sa detí. Naučiť sa prijať pozíciu „žiaka“, ktorého učí o dve-tri generácie mladší človek. Táto výmena rolí môže okrem orientácie sa v online priestore pre učiteľa, vytvoriť aj cenný priestor na tvorbu vzťahu so žiakmi. Jedným z najpríjemnejších pedagogických pocitov predsa je, ak žiak vyhlási o vás, že mu rozumiete.
3. Nevyháňaj z vody, nauč plávať
Ak sa učiteľov pýtame ako by riešili problém ovplyvňovania detí online priestorom, mnohí povedia, že by ho najradšej zakázali. Pamätáte si na 90-te roky? Napríklad deti 90-tych rokov sa zrazu ocitli v realite, ktorá bola iná ako zažívali ich rodičia. Ľudia strácali prácu, začali sa oveľa viac rozvádzať, stretávali ľudí bez domova, po sídliskách behali „skinhedi“ s pálkami, mnohí mladí prišli do kontaktu s drogami… Aj to bola realita, ktorá sa „zrazu“ zmenila a na deti číhali nástrahy, ktoré pred tým boli minimálne. Ako na to reagovali rodičia? Snažili sa tieto deti „naučiť plávať“ v realite, ktorá bola. A to je aj dnes. Realita je vždy nejaká. Deťom nepomôže ak ich odoženieme, zatvoríme, izolujeme. Deťom pomôže ak ich trpezlivo naučíme „plávať“ v nových podmienkach. Užitoční vieme byť ako poslucháči, ako bútľavé vŕby, ako prístav ochrany, aj ako pevné body, keď sa deti strácajú.
4. Nauč sa hovoriť o ľuďoch bez tváre
Mnohým pedagógom pripadajú internetové priateľstvá žiakov ako „lacné“, nebezpečné, zvláštne a neskutočné – platonické. Pri rozhovoroch s deťmi sa ukazuje, že kladú oveľa menší dôraz na „stotožňovanie“ ľudí na internete a uspokoja sa s tým, že je to „niekto, kto vie písať“. Dospelí majú tendenciu zisťovať kto je kto, koľko má rokov, ako vyzerá, kde pracuje, aká je jeho minulosť. Deti veľa z toho neriešia. O to dôležitejšie je s nimi rozprávať o pocitoch. Nezamerať sa príliš na osobu, s ktorou si dieťa píše, ale vnímať pocity, potreby, reakcie dieťaťa. Rozprávať sa s dieťaťom o tom, k čomu ho druhá strana vyzýva, či je z toho v strese, či cíti dobrodružstvo, radosť alebo niečo celkom iné. Deti neváhajú osloviť a písať si s kýmkoľvek, kto im saturuje ich potreby. Je dobré, ak majú skutočného dospelého, ktorý im rozumie, pri sebe.
5. Oči a uši už neplatia
Legendárne „uverím, až keď uvidím“ už môže ísť do „dôchodku“, pretože umelá inteligencia a „fotošopy“ devalvovali dva základné zmysly, ktorými sme vnímali svet. K obom dnes treba „prídavné zariadenie“ a tým je kritické myslenie. Je dobré seba aj žiakov nastaviť, že každé video a každá fotografia je „len“ krátkym momentom výseku reality, ktorá môže byť pred tým a za tým úplne iná. Nehanbite sa za to, že máte pochybnosti, ani, že ste „naleteli“. Skúste u seba aj žiakov pestovať „nové zmysly“, ktoré pomôžu overovať a lepšie určiť, čo je pravda, polopravda alebo lož. Bavte sa so žiakmi o motívoch ľudí, ktorí menia realitu, o pohnútkach politikov, médií, influencerov. A naučte seba aj žiakov filtrovať. Môže to byť celkom zábavné na ktoromkoľvek predmete.
Držte sa 🙂
Peter Lengyel, EDUSMILE s.r.o.
